Predcukrovka (prediabetes): hodnoty, riziko a čo robiť

Aké hodnoty znamenajú predcukrovku?

Predcukrovka je pásmo medzi normou a cukrovkou. Slovenský štandard ŠDTP 315R1 ho vymedzuje tromi spôsobmi: porucha glykémie nalačno (IFG) 5,6 – 6,9 mmol/l, porucha glukózovej tolerancie (IGT) 7,8 – 11,0 mmol/l dve hodiny po záťaži a HbA1c 5,7 – 6,4 % (36 – 47 mmol/mol) (ŠDTP 315R1, MZ SR).

Hodnoty normy u zdravých ľudí uvádza regionálny úrad verejného zdravotníctva: nalačno do 5,6 mmol/l a 2 hodiny po jedle do 7,8 mmol/l (RÚVZ Vranov nad Topľou, ÚVZ SR). Rovnaké hranice používa aj americká asociácia ADA (ADA 2026, sekcia 2). Pre HbA1c uvádza americký národný inštitút NIDDK ako normálnu hodnotu pod 5,7 % (NIDDK, A1C test). Širšie tabuľky sú v texte o hodnotách cukru v krvi.

Prečo niekde stojí 6,1 a inde 5,6 mmol/l?

Dolná hranica zvýšenej glykémie nalačno nie je dohodnutá všade rovnako. Svetová zdravotnícka organizácia a viaceré diabetologické organizácie ju vymedzujú pri 6,1 mmol/l (110 mg/dl). ADA ju v roku 2003 znížila na 5,6 mmol/l, aby skupina s poruchou glykémie nalačno zodpovedala riziku skupiny s poruchou glukózovej tolerancie. Slovenské zdroje (ŠDTP 315R1, príručka ministerstva zdravotníctva, VšZP) používajú 5,6 – 6,9 mmol/l (ADA 2026, sekcia 2).

Laboratóriá majú vlastné referenčné intervaly. Napríklad nemocnica v Brezne uvádza pre dospelých glykémiu nalačno 3,50 – 5,59 mmol/l a HbA1c pod 38 mmol/mol ako vylúčenie cukrovky, 38 – 48 mmol/mol ako hraničné hodnoty (NsP Brezno, referenčné hodnoty 2023). Preto vždy porovnávajte výsledok s intervalom vytlačeným na vašom laboratórnom výsledku.

Čo je „skrytá cukrovka“?

„Skrytá cukrovka“ nie je lekársky pojem. Slovenský štandard používa výraz „hraničné poruchy glukózovej homeostázy – prediabetes“. Laicky sa „skrytou cukrovkou“ myslí najčastejšie predcukrovka, niekedy cukrovka, ktorá ešte nebola zistená.

Druhý význam nie je okrajový. Podľa ŠDTP 315R1 je podľa skríningov až 16 % pacientov s cukrovkou nediagnostikovaných (pilotný projekt Slovenskej diabetologickej spoločnosti 2022). Medzinárodná diabetologická federácia IDF odhaduje pre Slovensko podiel nediagnostikovaných dospelých s cukrovkou na 28,5 %, čo je 112,2 tisíc ľudí, no údaj vychádza z prieskumu z roku 2009 (ŠDTP 315R1; IDF Diabetes Atlas, Slovensko). Metodika oboch údajov je odlišná, preto ich nespájame do jedného čísla.

Záver z oboch údajov je rovnaký: cukrovku aj predcukrovku možno nájsť skôr, než sa prejavia, ale len vyšetrením.

Má predcukrovka príznaky?

Spravidla nie. Cukrovka 2. typu môže prebiehať mesiace až roky skrytá a často sa prejaví až komplikáciami, napríklad poškodením nervov. Typický smäd, časté močenie a chudnutie sa objavujú väčšinou až pri rozvinutom ochorení (ŠDTP 315R1).

Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že pri cukrovke 2. typu môžu byť príznaky slabé a roky nepovšimnuté (WHO, Diabetes). Regionálny úrad verejného zdravotníctva dodáva, že si na ne organizmus zvykne, a preto sú dôležité preventívne kontroly (RÚVZ Vranov nad Topľou).

Aké kožné znaky môžu upozorniť?

Tmavé, zamatové zhrubnutie kože, typicky na krku, v podpazuší a v slabinách (acanthosis nigricans), súvisí s inzulínovou rezistenciou a rozvíja sa nenápadne (Duff a kol., 2015). Systematický prehľad 34 štúdií spájal s cukrovkou aj kožné výrastky, svrbenie a niektoré ďalšie kožné zmeny. Autori pri acanthosis nigricans, kožných výrastkoch alebo diabetických pľuzgieroch odporúčajú zvážiť skríning cukrovky, ale kvalita primárnych štúdií bola obmedzená (Bustan a kol., Dan Med J 2017).

Kožný znak nie je diagnóza. Je to dôvod dať si vyšetriť glykémiu.

Kedy už nejde o predcukrovku a treba konať hneď?

Ak sa pridá silný smäd, časté močenie aj v noci, chudnutie bez príčiny, rozmazané videnie, pomalé hojenie rán, zápach z úst po acetóne, vracanie alebo zmätenosť, nečakajte na pravidelnú kontrolu. Môže ísť o vysokú hladinu cukru až o život ohrozujúce zhoršenie, ktoré vyžaduje okamžité lekárske ošetrenie (ADA 2026, sekcia 6; RÚVZ Vranov nad Topľou). Pri zmätenosti alebo strate vedomia volajte záchrannú službu.

Ak už cukrovku máte, platí to aj pre nohy. Každý otvorený vred, nevysvetliteľný opuch, začervenanie alebo zvýšená teplota kože nohy je dôvod na urgentné odoslanie k špecialistovi (ADA 2026, sekcia 12).

Ako sa predcukrovka zisťuje?

Zisťuje ju laboratórne vyšetrenie, nie glukomer. Slovenský štandard výslovne uvádza, že diagnózu cukrovky nemožno stanoviť na základe glykémie z glukomera ani cukru v moči. Stav nalačno znamená najmenej 8 hodín po jedle a každé kritérium sa potvrdzuje opakovaným vyšetrením v rôznych dňoch (ŠDTP 315R1).

Príručka ministerstva zdravotníctva pre všeobecných lekárov popisuje postup: glykémia nalačno pod 5,6 mmol/l znamená kontrolu o 12 mesiacov, hodnota 5,6 – 6,9 mmol/l znamená záťažový test oGTT a opakovane 7 mmol/l a viac z venóznej krvi alebo potvrdenie oGTT znamená odoslanie k diabetológovi (MZ SR, príručka pre všeobecných lekárov). Príručka tiež uvádza, že iba oGTT spoľahlivo odlíši poruchu glykémie nalačno od poruchy glukózovej tolerancie, a preto samotné meranie HbA1c na prvé zistenie predcukrovky nepovažuje za vhodné.

Ako prebieha záťažový test glukózou (oGTT)?

Podľa ŠDTP a príručky ministerstva sa v posledných troch dňoch stravujete bežne vrátane dostatku sacharidov (okolo 150 g denne) a po aspoň 10 hodinách hladovania vypijete za 3 až 5 minút 75 g glukózy rozpustenej v 300 ml vody. Krv sa odoberá pred vypitím, v 60. a v 120. minúte, rozhodujú hodnoty nalačno a po 120 minútach. Počas testu sa nenamáhate ani fyzicky, ani psychicky (ŠDTP 315R1).

Test sa robí najskôr 4 až 6 týždňov po akútnej infekcii, operácii alebo pobyte v nemocnici. Osem hodín pred ním sa nepije káva ani alkohol a nefajčí sa. Ranné lieky, ktoré ovplyvňujú glukózu (napríklad na štítnu žľazu alebo kortikoidy), sa podľa príručky užijú až po teste, no o všetkých liekoch pred testom sa poraďte s lekárom. Test robí všeobecný lekár a pri pozitívnom výsledku pošle pacienta k diabetológovi. Doma si ho nerobte.

Čo ak je výsledok len mierne zvýšený?

Ak človek nemá klasické príznaky vysokého cukru, diagnóza sa podľa ADA potvrdzuje druhým abnormálnym výsledkom a pri hodnotách blízko hranice sa test opakuje po 3 až 6 mesiacoch. Hodnotu môže ovplyvniť akútna choroba, stres alebo fyzická aktivita (ADA 2026, sekcia 2).

Zhoda medzi testami nie je dokonalá. Systematický prehľad z roku 2007 (9 štúdií, oGTT ako referenčný štandard) zistil, že HbA1c pri hranici 6,1 % mal citlivosť 78 – 81 %, glykémia nalačno pri 6,1 mmol/l 48 – 64 %, a oba testy zachytili poruchu glukózovej tolerancie približne v polovici prípadov (Bennett a kol., 2007). Práca je staršia a používala iné hranice než dnešné, ale ukazuje, prečo lekár niekedy navrhne ďalší test.

Kto by sa mal dať otestovať?

Kto má rizikové faktory alebo príznaky, nemá čakať. Slovenský štandard uvádza ako rizikové faktory cukrovky BMI od 25, nedostatok pohybu, cukrovku u príbuzného 1. stupňa, krvný tlak od 140/90 mmHg, poruchy tukov v krvi, predchádzajúcu poruchu glykémie, stavy spojené s inzulínovou rezistenciou a srdcovocievne ochorenia (ŠDTP 315R1). S predcukrovkou úzko súvisí inzulínová rezistencia, ktorej je venovaný text inzulínová rezistencia a jej vyšetrenie.

ADA odporúča skríning všetkým dospelým od 35 rokov, skôr pri BMI od 25 s ďalším rizikovým faktorom. Pri predcukrovke odporúča testovať raz ročne a pri normálnom výsledku opakovať aspoň raz za 3 roky (ADA 2026, sekcia 2). Americká pracovná skupina USPSTF odporúča skríning u dospelých vo veku 35 – 70 rokov s nadváhou alebo obezitou (USPSTF 2021, JAMA). Ide o americké odporúčania, slovenský štandard sa riadi rizikovými faktormi.

Existuje dotazník na odhad rizika?

Áno, FINDRISC. Je to skóre z veku, BMI, obvodu pása, liečby vysokého tlaku, vysokej glykémie v minulosti, fyzickej aktivity a konzumácie ovocia a zeleniny, ktoré odhaduje desaťročné riziko cukrovky bez laboratória. Pri hranici, ktorú autori zvolili, zachytil v dvoch fínskych kohortách 78 – 81 % ľudí, ktorým sa neskôr cukrovka rozvinula. Zo všetkých ľudí, ktorých dotazník označil ako rizikových, však cukrovku dostalo len 13 %, resp. 5 % (Lindström a Tuomilehto, Diabetes Care 2003). Neslúži preto na diagnózu, len na rozhodnutie, či ísť na odber.

Dotazník ani jeho body tu neuvádzame, lebo oficiálnu slovenskú verziu od ÚVZ SR alebo Slovenskej diabetologickej spoločnosti sme nenašli. Dotazník od predajcu glukomerov nepoužívame.

Kde a za koľko sa dá dať vyšetriť?

Každé dva roky môže dospelý na Slovensku absolvovať u všeobecného lekára preventívnu prehliadku a jej súčasťou je glykémia. HbA1c medzi týmito odbermi nie je (VšZP). Vyšetrenie HbA1c na základe indikácie všeobecného lekára hradia zdravotné poisťovne (MZ SR).

Kto si test platí sám, zaplatí podľa cenníka laboratória. Laboratórium Unilabs malo v cenníku platnom od 18. 9. 2026 glukózu za 0,40 €, HbA1c za 14,40 € a poplatok za odber 5,00 €, takže HbA1c s odberom stojí 19,40 €. Výsledky sú do jedného pracovného dňa a HbA1c nevyžaduje hladovanie. Cenu oGTT sme v cenníku nenašli (Unilabs, cenník; Unilabs Online). Cena sa môže meniť a platí len pre jedno laboratórium.

Zvýšený HbA1c bez ďalších údajov na diagnózu nestačí. Lekár ho zopakuje alebo doplní iným testom. Ako HbA1c čítať, ukazuje text o glykovanom hemoglobíne.

Čo sa s predcukrovkou stane časom?

Predcukrovka nie je osud. Môže sa zmeniť na cukrovku, zostať rovnaká aj sa vrátiť k norme. Prehľadová práca z časopisu Lancet z roku 2012 uvádza, že ročne približne 5 – 10 % ľudí s predcukrovkou prejde do cukrovky a približne rovnaký podiel sa vráti k normálnej glykémii. Zmena životného štýlu zníži relatívne riziko o 40 – 70 % (Tabák a kol., Lancet 2012).

Riziko však závisí od hodnôt. Slovenský štandard cituje systematický prehľad 44 203 ľudí zo 16 kohort so sledovaním približne 5,6 roka:

Pri HbA1c 6,0 – 6,5 % bolo relatívne riziko približne 20-krát vyššie než pri HbA1c 5,0 % (ŠDTP 315R1). Tieto čísla opisujú skupiny ľudí, nie osud jednotlivca.

Ako je to s komplikáciami?

Predcukrovka súvisí s inzulínovou rezistenciou a poruchou buniek, ktoré inzulín vyrábajú, a tieto zmeny začínajú ešte pred zmenou glukózy. Pozorovacie údaje spájajú predcukrovku so skorou poruchou obličiek, nervov, očnej sietnice a s ochoreniami ciev (Tabák a kol., 2012). ADA označuje predcukrovku za významný rizikový faktor cukrovky aj srdcovocievnych ochorení a odporúča intenzívnejšie sledovanie pri HbA1c nad 6,0 % a u ľudí, ktorí majú poruchu glykémie nalačno aj poruchu tolerancie súčasne (ADA 2026, sekcia 2).

Nejde o dôvod na paniku. Je to dôvod nenechať hodnoty bez kontroly.

Kedy s predcukrovkou nečakať na ďalšiu prehliadku

Hraničný výsledok z preventívnej prehliadky, z laboratória alebo opakovane vysoké čísla z glukomera sú dôvod objednať sa k všeobecnému lekárovi hneď, nie o dva roky pri ďalšej prehliadke. Lekár podľa algoritmu ministerstva rozhodne, či treba záťažový test, kedy test zopakovať a ako často chodiť na kontroly. K vyšetreniam sa dá vrátiť v texte o teste na cukrovku. Celá téma je na titulnej stránke.

Čo pomáha pri predcukrovke?

Najlepšie podložený je úbytok hmotnosti a pravidelný pohyb. Máme k tomu niekoľko veľkých štúdií.

Zdroje: Knowler a kol., 2002, Tuomilehto a kol., 2001, Hemmingsen a kol., Cochrane 2017, DPP Research Group, Lancet 2009.

Cieľom DPP bol úbytok aspoň 7 % hmotnosti a aspoň 150 minút pohybu týždenne. Cochrane prehľad (strava s pohybom oproti štandardnej starostlivosti) hodnotí kvalitu dôkazov ako strednú a údaje o úmrtnosti a srdcovocievnych príhodách ako nedostatočné. Po skončení intenzívneho programu DPP sa incidencia v skupinách vyrovnala, no kumulatívna zostala najnižšia pri životnom štýle.

Aké sú konkrétne odporúčania pre stravu a pohyb?

ADA odporúča pri nadváhe cieľ aspoň 5 – 7 % úbytku hmotnosti, nesladenú zeleninu, celé ovocie, strukoviny, celozrnné obilniny a orechy, minimum červeného mäsa, sladených nápojov, sladkostí, rafinovaných obilnín a ultraspracovaných potravín, vlákninu aspoň 14 g na 1 000 kcal a nahradenie sladených nápojov vrátane džúsov vodou (ADA 2026, odporúčania 5.12 – 5.30). Pri predcukrovke zvažuje stredomorský alebo nízkosacharidový vzor (ADA 2026, sekcia 3).

Pohyb podľa ADA (ADA 2026, odporúčania 5.34 – 5.38):

Intenzitu pohybu si prispôsobte zdraviu a pred začiatkom sa poraďte s lekárom.

Spánok a stres sú ďalšou súčasťou. ADA odporúča u ľudí s predcukrovkou skríning spánkových porúch a individuálnu výživovú terapiu u dietológa (ADA 2026, odporúčania 5.10 a 5.56 – 5.57).

A čo metformín?

ADA odporúča zvážiť metformín u dospelých vo vysokom riziku, typicky vo veku 25 až 59 rokov s BMI od 35, glykémiou nalačno od 6,1 mmol/l alebo HbA1c od 6,0 %, alebo po gestačnej cukrovke (ADA 2026, odporúčanie 3.7). Lekár zvažuje liek podľa celého zdravotného obrazu. Tu ho nenavrhujeme a nikdy sa nezačína ani nekončí bez lekára.

Pomáhajú pri predcukrovke doplnky?

Bylinné doplnky a chróm sa vo veľkých štúdiách prevencie cukrovky, ako bol DPP, netestovali. Program DPP a fínska štúdia testovali životný štýl a metformín. ADA pritom bylinné a minerálne doplnky na zlepšenie glykémie neodporúča (ADA 2026, odporúčanie 5.16).

Menšie práce existujú. Napríklad malá štúdia s placebom pri poruche glukózovej tolerancie (30 ľudí) porovnávala gymnému s placebom (Gaytán Martínez a kol., 2021). Jej výsledky sú v samostatnom texte o gymnéme a ďalšie látky porovnáva prehľad o doplnkoch.

Kto predcukrovku sleduje a ako často?

Predcukrovku vedie v ambulancii všeobecný lekár podľa štandardného postupu ministerstva zdravotníctva. Po stanovení diagnózy sa vyšetrenia robia v 6- alebo 12-mesačných intervaloch a pri pozitívnom skríningovom teste všeobecný lekár pošle pacienta k diabetológovi (MZ SR).

Príručka pre všeobecných lekárov rozpisuje frekvenciu. Po 6 mesiacoch sa sleduje glykémia, krvný tlak, hmotnosť, obvod pása a nohy. Po 12 mesiacoch sa pridá HbA1c a tuky v krvi. Skríning obličiek, očí, nervov a srdcovocievneho rizika patrí tiež do kontrol (MZ SR, príručka).

HbA1c sa pri predcukrovke podľa príručky robí raz za 12 mesiacov. Pri liečenej cukrovke sa robí 1- až 6-krát ročne podľa liečby (ADA 2026, sekcia 6; ŠDTP 315R1, tab. 9).

Čo sa pýtajú ľudia v slovenských diskusiách?

V diskusii na portáli Modrý koník sa objavuje otázka „Je možné prediabetes ešte nejako zvrátiť?“ a odpoveď, že áno a že nemá zmysel čakať dva mesiace, ale dať si otestovať HbA1c (Modrý koník, 15. 8. 2025). Je to hlas čitateľov, nie dôkaz, ale zhoduje sa s tým, čo sme uviedli: najprv vyšetrenie, potom životný štýl.

V ďalšej diskusii radia kúpiť si glukomer a merať si cukor pred jedlom a dve hodiny po jedle. Glukomer môže byť zdrojom údajov pre lekára, ale diagnózu nestanoví (Modrý koník). Slovenský štandard to výslovne uvádza.

Zvrátenie za 30 dní: sľub bez dôkazu

Na sľuby typu „zvrátenie predcukrovky za 30 dní“ dôkaz nemáme a nebudeme ich opakovať. Štúdie, o ktoré sa tento text opiera, merali výsledok po rokoch: DPP v priemere po 2,8 roka, fínska štúdia po 3,2 roka a sledovanie DPP po 10 rokoch.